Bude sa opäť opakovať situácia z Iraku?

Autor: Matúš Paločko | 5.3.2011 o 1:19 | Karma článku: 7,34 | Prečítané:  1013x

V týchto dňoch sa mi dostal do rúk článok s titulkom: "Spojenci Tripolisu pripravujú proti nemu vojnu." Slovo vojna má v každom prípade veľký ohlas a samozrejme zaujalo aj mňa. Ponoril som sa do čítania a moje predpoklady o tom, o čom bude článok pojednávať, sa naplnili. „USA spolu s Veľkou Britániou plánujú poslať vojenské jednotky do Líbye za účelom dostať sklady chemických zbraní pod kontrolu.“ (Píše denník Pravda)

 

Začal som sa zamýšľať nad tým, do akej miery veľmoci hája záujmy bezpečnosti a do akej miery sú zastúpené záujmy ich vlastnej politiky. Veľmoci sa opäť prezentujú veľkorysými názormi, ako ochrániť všeobecný mier či ako udržať v krajine poriadok. Samozrejme, ako inak, vojenskou operáciou. Aký je skutočný dôvod tohto zásahu? To sa môžeme len domnievať. Skúsme sa však rozpamätať na vpád spojeneckých vojsk do Iraku. Tiež sme boli masírovaný názormi o zabezpečení mieru v krajine či snahou dostať pod kontrolu sklady zbraní. Aká je však skutočnosť? Nastal vo fanatizmom a terorizmom zmietanej krajine mier? Nastolilo USA so svojimi spojencami pokoj v krajine? Odpoveď je jednoduchá. Počty zranených a mŕtvych hovoria za všetko. A o mieri sa nedá hovoriť ani dnes. Tlačí sa sem otázka, na čo to bolo všetko dobré? Aký mala táto operácia význam? Ak si naivne myslíme, že krajine prospel tento zásah pri ceste k demokracii, tak sa totálne mýlime. Vzťahy medzi Islamistami a „nevercami“ sa ešte viacej vyhrotili. Je tu dôvod na obavy a ďalší impulz voči radikálom určite nezostane bez odozvy.

Prečo opäť verejnosť podporuje vojenský zásah spojencov? Stále máme oči zaslepené a veríme, že naozaj ide „len“ o zabezpečenie nejakých skladov so zbraňami?? Zabúdame na to, že Líbya má veľké zásoby čierneho zlata a tento fakt určite poznajú aj vysokopostavený oboch spomínaných krajín. Vojenská „pomoc“ nikdy nebola a ani nebude nezištná. Obávam sa, že tento vpád, nazývam to samozvaným vpádom po skúsenostiach z invázie v Iraku, bude mať drtivý dopad na spoločnosť a môže prepuknúť až do svetovej vojny. A to nepreháňam. Hneď obhájim aj svoje tvrdenie. V krajinách ako Egypt, Tunisko, Omán sa k moci pomaly ale isto dostávajú zástancovia radikálneho Islamu a to začína byť pre kresťanskú Európu, ale aj ostatné, ku kresťanstvu sa hlásiace kontinenty, vážny problém. Islamský terorizmus je celosvetovo známy a obávaný. Amerika sa tvári že o nič nejde, že sa jej darí terorizmus eliminovať a stále bezhlavo presadzuje svoje mocenské chúťky. Dôkazom je 11. september 2001. Tu sa ukázalo, ako je USA vynikajúco pripravené na útoky teroristov. Ešte stále si myslíme že sme na hroziace nebezpečenstvo radikálnych teroristov pripravený? Poďme do bližšej histórie. 7. júl 2005, teroristický útok na metro v Londýne. Zodpovedná opäť islamistická radikálna skupina Al-Kaidá.

Radikálny Islam je celosvetový problém a nie malý. Nás sa to však týka o to viac, že krajiny blízkeho východu sú od našej krajiny vzdialené doslova pár kilometrov a v prípade vojenského konfliktu by to mohlo značne ovplyvniť situáciu u nás. Islamistickí radikáli sa nezastavia pred ničím a nikým. Je to vynikajúco organizovaná teroristická skupina, ktorá má svoje „chápadlá“ všade a dôvod na obavy je oprávnený.

Snažím sa týmto článkom otvoriť diskusiu na túto tému a snáď sa dostane tento článok aj k zrakom tých „najvyšších“ a nezostane to v rovine ľahostajnosti. Je potrebné si zvážiť, nakoľko potrebný je vojenský zásah do Líbye a aké následky to prinesie. Je treba sa mať na pozore a nie vždy bezhlavo súhlasiť s tým, čo spojenci navrhujú. Každá minca má dve strany a je potrebné si dobre zvážiť každú reakciu smerujúcu k vojenskému konfliktu. Sme síce malý štát, ale za naše názory sa hanbiť nemôžeme. Po druhé, Slovensko je aj kresťanským štátom a to znamená, že je štátom, ktorý zastáva isté hodnoty. Nenechajme si naše hodnoty vziať a neriaďme sa názorom veľkých. Silu reťaze určuje predsa najslabšie ohnivko. Aj náš názor musí byť akceptovaný. Nenechajme sa strhnúť tak, aby sme sa v budúcnosti nemuseli za svoje rozhodnutie hanbiť.

Dúfam, že vás môj článok oslovil. Píšem to, čo cítim a mám potrebu vyjadriť svoj názor. Verím v to, že môj názor neostane bez odozvy, ale nájde ohlas u tých kompetentných, ktorý sa touto témou budú zaoberať na politickej úrovni. Dúfam len, že sa rozhodneme správne a za svoj názor sa nebudeme musieť hanbiť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?